adba

Porušovateľov základných ľudských práv je medzi sudcami v Slovenskej republike viac než veľa, ale tento klamár a praktikant nacizmu viniká svojimi bizarnými tvrdeniami a priam schyzofrenickým prístupom k trestnému právu.

Peter Šamko je za to aby znásilnené ženy nemohli ohlásiť znásilnenie v lehote ktorá bola doteraz platná ale aby na to mali o polovicu menej času, je za to aby sa radikálne znížili tresty za závažnú korupčnú trestnú činnosť, čo mu evidentne osobne vyhovuje, je za to že keď Vám niekto vykradne byt dostane maximálne finančný trest a rozkrádanie štátu sa bude riešiť ako najľahší prečin,

na druhej strane však chce aby partikulárna sociálna skupina obyvateľstva a to ľudia ktorým bola kedykoľvek v živote diagnostikovaná akákoľvek psychiatrická porucha, boli ostrakizovaní a perzekvovaní ešte viac ako už sú v Slovenskej republike a to sme už teraz ostrakizovaní v extrémnej miere, kde sa preukázateľne perzekvuje partikulárna skupina obyvateľstva – ľudia s diagnostikovanou jednou alebo viacerými psychickými poruchami, kde chce aby v ochranných liečeniach kde ľudia končia bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a v konaniach o ochrannom liečení je brutálne porušovaná prezumpcia neviny kde stačí že bolo človeku s psychiatrickou poruchou vznesené akékoľvek obvinenie za prečin ktorý kľudne nikdy nemusel spáchať a vo veľa prípadoch vrátene môjho nenapĺňal ani len podstatu akéhokoľvek trestného činu, pričom príslušníci policajného zboru vznášajú obvinenia niekedy tak absurdné, bizarné a ničím nepodložené že je totálnym porušením základných ľudských práv aby takéto absurné a ničím nepodložené obvinenie spísané akým koľvek policajtom bolo dôvodom na uloženie ochranného liečenia kde ľudia ktorí neboli uznaní vinnými ani len zo spáchania priestupku sú niekoľko rokov v ochrannej liečbe len za vznesené obvinenie bez preukázania akejkoľvek viny.

Tejto osobe nielen že neprekáža že ľudia končia v ochranných psychiatrických liečeniach bez jediného relevantného dôvodu, kde ešte aj samotní psychiatri vo svojich posudkoch píšu že ochranné liečenie je možné uložiť len v prípade preukázania viny, čo Slovenskí sudcovia prakticky nikdy nerobia, ale chce dokonca aby ľudia ktorí sú v takejto protiprávnej ochrannej liečbe boli podrobení probácií a dokonca písal že by mali nosiť sledovacie náramky ako ľudia ktorý sú v treste odňatia slobody, pozastavoval sa nad tým že psychiater v ochrannej liečebe ambulantnou formou ani nevie kde sa pacient nachádza, ako keby to bolo nevyhnutné !!

Každý jeden človek má právo na osobnú slobodu a nikdy to tak nebolo v žiadnom štáte v Európe aby človek ktorý je v ochrannej liečbe ambulatnou formou musel byť geolokačne sledovaný psychiatrom.

Toto by bolo brutálnym porušením základných ľudských práv a slobôd ako je právo na osobnú slobodu, právo na telesnú integritu, právo na súkromie a ďalšie.

Petrovi Šamkovi sa však páči porušovanie základných ľudských práv a jeho sadistické a neonacistické myšlienkové pochody si môže v súčastnosti uplatňovať ako sudca na Krajskom súde v Bratislave, kde už podobní praktikanti otvoreného nacizmu sú ako napríklad sudkyňa Meszárosová, Veselovská a Šimková ktoré brutálnym spôsobom porušili prezumpciu neviny v mojom prípade.

Je okrem toho absolútne disproporčné aby človek ktorý je v ambulatnej ochrannej liečbe v ktorej je preto že nieje v ústavnej, bolo zasahované do jeho súkromia a osobnej integrity čo poškodzuje a narušuje psychickú integritu človeka a nemá za výsledok jeho „vyliečenie“ ale opačne, takéto zasahovanie do základných ľudských práv a extrémne obmedzovanie by spôsobovalo traumu, nenávisť ku štátu alebo spoločnosti ktorá mu spôsobila toto neprimerané obmedzovanie a malo by to presne opačný efekt aký je žiadaný a potrebný.

Uloženie dohľadu probačným a mediačným úradníkom musí byť vždy posudzované vysoko individuálne a to na základe rôznych parametrov a nie a priori každému kto je v ochranom liečení či už je tam za nikdy nepreukázaný prečin ktorý nikdy nespáchal a ktorý ani nenapĺňa znaky trestného činu ale maximálne priestupku a vo viacerých prípadoch ktoré poznám ani len priestupku alebo či je človek v OL skutočne za niečo čo spáchal a je si toho vedomý.

Je absolútne disproporčné aby bol človek ktorý mal nejaký slovný konflikt so susedom, niekoľko rokov v ochrannej liečbe ambulatnou formou a 5 rokov nosil monitorovací náramok a psychiater sledoval jeho polohu, a pacient musel hlásiť každé vzdialenie z miesta bydliska ako je to v tejto novele trestného zákona probačnému úradníkovi.

Je to otvorené porušovanie esenciálnych ľudských práv.

Ostrakizácia ľudí ktorý sú psychiatrickí pacienti dosiahol level otvorenej genocídy a nacizmu a tu už by mal byť príslušný medzinárodný trestný tribunál v Haagu na zvrátenie týchto nechutných zmien v trestnom zákone.

Ďalším krokom už by bolo nariaďovanie eutanázií pre ľudí v ochrannom liečení, kde by súd musel zo zákona nariadiť popravu osoby ktorá je v ochrannom liečení.

To že sudcovia v Slovenskej republike nariaďujú ochranné liečenia ľuďom bez akéhokoľvek právneho dôvodu akým je preukázanie spáchania trestného činu, ktorý navyše musí byť podľa Euróspkeho súdu pre ľudský práva násilného charakteru a musí hroziť bezprostredné nebezpečenstvo aby mohlo byť uložené, tak v Slovenskej republike sú ochranné liečenia ústavnou formou ukladané len za vznesenie obvinenia bez preukázania spáchania akéhokoľvek trestného činu bez rozsudku že je človek vinný, a za obvinenia ako je prečin ohovárania, nezaplatenie dlžnej sumy, a za iné pri ktorých je absurdné aby sa ukladalo ochranné liečenie.

Sudcovia v Slovenskej republike ani nijako nepreukazujú to či je človek o ktorom je konané nejako nebezpečný, tak ako to predpokladá Európsky súd pre ľudské práva, ale stačí im vyjadrenie v akomkoľvek posudku akéhokoľvek psychiatra že „potenciálne môže byť nebezpečný“ , pričom „potenciálne nebezpečný“ môže byť každý jeden človek vrátane starcov, žien a detí. V právnom štáte sa to či je alebo nieje človek priamo nebezpečný preukazuje priamimi dôkazmi ako je napríklad video že človek o ktorom je konané niekoho priamo fyzicky atakuje na ulici, že niekoho zbil a podobne.

Ale v štáte Slovenská republika na označenie človeka ako „nebezpečného“ stačí jediná veta v psychiatrickom posudku a to že „teoreticky môže byť potenciálne nebezpečná“. Takto sudcovia v Slovenskej republike obchádzajú zákon a brutálne porušujú základné ľudské práva na osobnú slobodu a spravodlivý súdny proces.

Aj na vyjadreniach politikov v Slovenskej republike je jasne vidno že ostrakizujú ľudí ktorí boli alebo sú psychiatrickými pacientmi, Robert Fico opakovane vykrikoval na Igora Matoviča že je psychiatrický pacient, že bol liečení na psychiatrii a používal to ako zbraň proti nemu, rovnako sa to používa proti akejkoľvek osobe v Slovenskej republike.

V prostredí Slovenskej spoločnosti je veľmi jednoduché poškodiť človeka tým že o ňom druhí občania vedia že je bol alebo je psychiatrický pacient respektíve že mal niečo spoločné s psychiatriou. V čase keď každý vyspelý štát ide cestou destigmatizácie a deinštitunalizácie psychiatrie, Slovenská republika ide presne opačným smerom, smerom ku otvorenej perzekúcií priam genocíde psychiatrických pacientov.

Genocída je aj uvedenie skupiny osôb do takých životných situácií že nemôžu normálne žiť a fungovať.

Ja ako psychiatrický pacient ktorý som už 7 rokov v psychiatrickom ochrannom liečení ambulantnou formou, pričom okresný súd Bratislava 3 odignoroval všetky moje návrhy na prepustenie z uvedeného ochrannéh liečenia tak ako odignoroval opakované návrhy môjho psychiatra na prepustenie z ochranného liečenia, som živým dôkazom o tom že ľudia ktorí mali alebo majú čokoľvek spoločné s psychiatriou v Slovenskej republike z pozície pacienta, už nemajú právo na normálny život v Slovenskej republike.

adba 26.04.2024